STRÁŽSKE – Slovensko má veľa environmentálnych záťaží, a to najmä z obdobia minulého režimu. V rámci privatizácie po roku 1989 došlo k zmene vlastníckych vzťahov, a teda štát už nie je vlastníkom podnikov, sú nimi súkromné osoby. Štát teda nemá nástroje na to, aby vlastníkov prinútil odstrániť tieto environmentálne záťaže. Obyvatelia Bratislavy sú v dôsledku závodu Istrochem, bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova, v obdobnej situácii ako obyvatelia na východe Slovenska „vďaka“ podniku Chemko Strážske.
Po neuveriteľných viac ako 30 rokoch deklarovania každej vlády, že znečistenie na východe Slovenska odstráni, konečne nastal posun. Vláda vyčlenila rozpočet 500 tisíc eur na odstránenie environmentálnej záťaže bývalého štátneho podniku Chemko Strážske. V obrovskom areáli bývalých chemických závodov sa nachádzajú 3 veľké ohniská z ktorých unikajú kontaminované látky do vody a pôdy. Na území Horného Zemplína vznikol takzvaný zemplínsky trojuholník smrti. Trojuholník smrti je územie medzi Vranovom nad Topľou, Humenným a Michalovcami . Unikajú tu mimoriadne nebezpečné PCB látky (polychlórované bifenyly), ktoré predstavujú rakovinovú hrozbu pre viac ako 200 tisíc ľudí v zasiahnutej oblasti.
Čo spôsobujú PCB?
Podľa portálu odpadyonline.cz k najzávažnejším zmenám vyvolaným toxickými účinkami PCB patria strata hmotnosti, poškodenie kože, pečene, žlčníka, žlčovodov, gastrointestinálneho a močového traktu, lymfatického a endokrinného systému. PCB, podobne ako ďalšie organochlórové zlúčeniny zapríčiňujú poruchy v imunitnom a nervovom systéme, reprodukčné anomálie (neplodnosť), abnormalitu v správaní sa a karcinogenézu (rakovinu).
Výstražná tabuľa v objekte. Zdroj: TASR
Ďalej portál uvádza že, účinku PCB je najviac vystavené životné prostredie okresov Michalovce a Trebišov. Analýzy ukazujú, že na Slovensku je priemerná koncentrácia PCB v ľudských tkanivách a materskom mlieku najvyššia v Európe, teda aj potenciálne nebezpečenstvo je najvyššie. PCB boli priemyselne u nás vyrábané v podniku Chemko Strážske od roku 1959 do roku 1984.
Komentáre k článku