KOŠICE – Vojna na Ukrajina poznačila v mnohých smeroch slovenskú ekonomiku a priemysel. Slovensko je na 100 percent závislé od dovozu ruského jadrového paliva do atómových elektrární. To vidia mnohí ako reálny problém, ktorý treba riešiť. Preto sa začalo uvažovať o alternatívnom riešení, ktorým by bola ťažba uránu pri Košiciach. Župa a predstavitelia okolitých obcí sú však proti.
Po invázii Ruska na Ukrajine sa na Slovensku otvorila otázka získavanie energie aj z vlastných zdrojov. Najväčšie zásoby uránu pre výrobu elektrickej energie sa nachádzajú severozápadne od Košíc. Ide o lokalitu Kurišková blízko lyžiarskeho strediska Jahodná. Práve tu by sa uskutočnila plánovaná ťažba.
Ako prvý otvoril myšlienku domácej ťažby uránu na východnom Slovensku minister hospodárstva Richard Sulík v relácii RTVS O 5 minút 12. Upozornil na to, že na Slovenku máme obrovské zásoby jadrového paliva. „Chcem ešte povedať, na Slovensku sa nachádzajú zásoby jadrového paliva na 50 rokov. To tiež nesmie byť tabu tieto zásoby spod zeme vybrať,“ povedal Sulík v diskusii.
Ministerstvo hospodárstva zatiaľ nepotvrdilo zámer domácej ťažby uránu. Podľa informácií denníka Korzár sa však štát už v súčasnosti baví so spoločnosťou Ludovika Energy, ktorá vykonávala pri Košiciach v rokoch 2005 až 2015 geologický prieskum. Zástupca tejto spoločnosti potvrdil, že diskusia o uráne na východnom Slovensku už prebieha.
„Štát si nás prizval na debatu o bližšej špecifikácii potenciálu ložiska,“ reagoval Bálint. Firma podľa jeho slov nemá záujem získať dobývacie právo na ťažbu uránu. „My sme realizovali len geologický prieskum, čím sme získali dáta o ložisku. Nie sme ťažobná spoločnosť. Naša činnosť v tomto projekte bola ukončená prieskumom,“ povedal Bálint.
Starosta: Ťažba uránu by nám zničila krajinu
Myšlienka ťaženia uránu v košickom okrese sa však ani zďaleka nepozdáva starostom zasiahnutých obcí, ktorými sú Baška, Košická Belá, Nižný a Vyšný Klátov, ale i mestské časti Košíc – Myslava a Sever. V týchto častiach prebiehal výskum aj v minulosti. Ako nám povedal starosta obce Vyšný Klátov Ondrej Jusko, ťaženie uránu v obci vníma ako environmentálnu katastrofu.
„Ak by sa kompetentní nakoniec rozhodli pre ťažbu uránu, tak by zničili aj to málo panensky čistej prírody, ktorá nám tu ostala. Viem, že v súčasnosti je situácia vzhľadom na vojnu na Ukrajine kritická, avšak musí existovať aj iné riešenie ako úplná devastácia našej krajiny,“ hovorí frustrovane.
Ako sám uviedol, už v minulosti boli v obci Vyšný Klátov pokusy o ťažbu tohto nerastu, avšak vtedy vraj došlo ku kontaminácii miestnych vôd zo studní. „V obci máme niekoľko krásnych studničiek. Keď tu prvýkrát prišli vŕtať kvôli ťažbe uránu, tak sa odrazu vo vode vyskytol plyn, konkrétne radón. Nechcem si ani predstavovať aké následky by mala ťažba uránu na krajinu teraz,“ hovorí.
Najviac sa obáva dopadu rádioaktívneho nerastu na životné prostredie. „Som si istý, že si to uvedomujú všetci ľudia. Ak prebehne na túto tému referendum, skončí v neprospech ťažby. Neviem si ani predstaviť, kto by za niečo také zahlasoval. Je tu kúsok čistej krajiny a my máme to šťastie, že je v našom okolí. Kto by to vymenil za uránovú baňu?“ dodáva starosta.
Župa a mesto s ťažbou nesúhlasí
Na názor na ťažbu uránu sme sa opýtali aj predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku. „Košický samosprávny kraj nebol oslovený ministerstvom hospodárstva a ani predstaviteľmi štátu o otvorení otázky prieskumu alebo prípadnej ťažby uránu pri Košiciach. Moje stanovisko je k tejto téme konzistentné – som proti jeho ťažbe. Tak, ako v minulosti, aj do budúcna budem presadzovať bezpodmienečný zákaz ťažby a spracovania uránu na území Košického kraja.”
Primátor mesta Košice sa zase obáva, že ťažba uránu by mohla mať negatívny vplyv na rekreačnú oblasť Jahodná. “O ťažbe uránu sme s predstaviteľmi ministerstva hospodárstva nediskutovali. Už dlhodobo platí, že nesúhlasíme s tým, aby v danej lokalite prebiehala akákoľvek banská činnosť. To by malo za následok zhoršenie kvality životného prostredia a negatívne by vplývalo aj na rekreačnú lokalitu na Jahodnej, ktorá je obľúbeným miestom oddychu mnohých obyvateľov mesta,” uviedol primátor mesta Košice Jaroslav Polaček.
Ministerstvo: Ťažba uránu môže ohroziť zdravie občanov
Ministerstvo životného prostredia v reakcii na aktuálne dianie uviedlo, že v prípade ťažby uránu pri Košiciach stojí na strane ochrany životného prostredia. „Spracovanie uránovej rudy patrí k najrizikovejším činnostiam z hľadiska životného prostredia a zdravia občanov. Dochádza k produkcii toxických a rádioaktívnych kalov, ktoré sa ukladajú do odkalísk. Tie sa môžu pretrhnúť, môžu zlyhať, alebo v prípade extrémnych zrážok môžu nebezpečné látky kontaminovať životné prostredie, ohrozovať obyvateľov,“ uvádza vo svojom stanovisku ministerstvo.