LEKÁROVCE – Osudom skúšaná rodina z východného Slovenska zažíva jedno z najťažších životných období. Pani Kamila má so svojim manželom tri krásne deti. Dve z nich však majú diagnostikovaný autizmus. Najmladšej dcérke Aničke (4) by sa podľa lekárov mali venovať odborníci v špecializovaných centrách. Štát jej však odmieta uznať ťažké zdravotné postihnutie.
„Už ďalej nevládzem, dokedy budeme čakať.“ Takto začínajú slová pani Kamily, ktorá už niekoľko rokov bojuje za svoje dve deti s ťažkou diagnózou. Jej najstaršiemu synovi Miškovi (8) lekári diagnostikovali ťažký autizmus po tom, čo takmer zomrel na zápal pľúc. Kamile vtedy lekári povedali, že v niektorých prípadoch, kedy dôjde k ohrozeniu života, sa u detí táto choroba môže prejaviť. To sa bohužiaľ stalo aj Miškovi, ktorý do dnešného dňa nehovorí a nevie samostatne fungovať.
Ten istý problém má aj ich najmladšia dcéra Anka, ktorej autizmus je však v počiatočnom štádiu. V tomto období by jej mali profesionálni odborníci najviac pomáhať. Náklady na návštevu špeciálneho školského zariadenia pre deti však rodina, ktorá žije v skromných pomeroch, nedokáže uhradiť. Preto poprosili štát o pomoc s tým, aby Anke uznali preukaz ŤZP. Vďaka nemu by sa aspoň vyriešili náklady spojené s dopravou. Štát im však preukaz odmieta vystaviť.
Lekárske správy majú, preukaz ŤZP nie
„Nechápem prečo Aničke nechcú uznať, že je ťažko zdravotne postihnutá. Lekári jej jasne stanovili diagnózu autizmu s expresívnou poruchou reči a trvalou inkontinenciou moču 3. stupňa. Máme aj papiere od psychológa, psychiatra a neurológa. Anka je vo veku, kedy sa potrebuje čo najviac socializovať a v tej škôlke by jej neskutočne pomohli. Viem to. My si však všetky náklady s tým spojené nemôžeme dovoliť a pomoci sa nedočkáme,“ hovorí zúfalá mama.
Ako sama hovorí, Anka má podľa lekárov závažne narušenú kvalitu života a vyžaduje si zvýšenú nepretržitú starostlivosť a asistenciu rodičov. Jednoduchšie povedané, nie je schopná samostatnej existencie. Rodičom by uznanie ŤZP preukazu neskutočne uľahčil život, keďže by vyriešil otázku dopravy a parkovania. Podľa Kamiliných slov je práve cestovanie obrovským problémom. „Anička nerada cestuje, o to ťažšie sa s ňou dá dohodnúť, keď zastavíme. Keď zaparkujeme začne vystrájať a nechce vystúpiť. Je to vyčerpávajúce sa s ňou naťahovať cez niekoľko ulíc, a to len preto, pretože na parkovisku nie sú voľné miesta,“ vysvetľuje Kamila.
S úradmi bojujú viac ako 2 roky
Ďalším problémom je aj to, že všetky charitatívne organizácie potrebujú pred poskytnutím finančnej pomoci dodať doklad o ťažkom zdravotnom postihnutí dieťaťa. „Snažili sme sa im vysvetliť, že už viac ako dva roky bojujeme s úradmi o to, aby Aničke uznali ŤZP. Dokonca sme im ukázali aj lekárske správy. Bez preukazu sa však nepohneme,“ hovorí zronená mama.
Podľa posledného rozhodnutia úradu sa Anke oproti prvostupňovému lekárskemu posudku navýšila miera funkčnej poruchy z 30 na 40 percent. Na to, aby jej uznali ŤZP, však potrebuje byť nad 50 percent. “Ako dlho budeme čakať, kým nám pomôžu? Anka potrebuje chodiť medzi ostatné deti a socializovať sa, no nemôžeme si to dovoliť. Nám ide o čas, ktorý nemáme a ani peniaze,” zakončila zronená Kamila.
A čo na to ÚPSVaR ?
“Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce nemohol žiadosti klientky vyhovieť nakoľko nebola splnená zákonom stanovená požiadavka na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny preskúmalo rozhodnutie úradu, spisovú dokumentáciu a postup posudkového lekára úradu. Rozhodnutie úradu potvrdilo. Vzhľadom na ochranu osobných údajov dotknutých osôb nie je možné k danému prípadu poskytnúť konkrétnejšie informácie,” uviedli z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach.