KOŠICE – Košická kotlina je jednou z posledných lokalít, kde majú sokol rároh a orol kráľovský ešte podmienky na prežitie. Rizikom do budúcnosti sú však zhoršujúce sa podmienky v poľnohospodárskej krajine, ako napríklad chemizácia, veľkoplošné hospodárenie, zánik pasienkarstva, elektrifikácia či zástavba. Za Štátnu ochranu prírody SR – Regionálne centrum ochrany prírody Prešov, uviedol zoológ Roman Trojčák.
V Košickej kotline, ktorá je Chráneným vtáčím územím, sa vyskytujú štyri páry druhu sokol rároh, a to približne z 30 párov na Slovensku. Orol kráľovský sa na našom území vyskytuje v počte 50 párov, v Košickej kotline sú štyri až päť párov. Oba tieto dravce zhruba pred 30 rokmi hniezdili v horách, kde mali v blízkosti dostatok potravy, najmä sysle. Zánikom kolónií sysľov však boli nútené začať hniezdiť na rovinách, kde je ešte dostatok potravy. Musia tak žiť už len v priestore, ktorý je najviac ovplyvňovaný ľudskou činnosťou. „Po ešte väčšom zhoršení podmienok nebudú mať už iné možnosti na ďalšiu existenciu. Z tohto dôvodu patria k najviac ohrozeným živočíchom u nás,“ spresnil. Spoločenská hodnota sokola rárohu a orla kráľovského a pohybuje v tisícoch eur.
Ako povedal predseda organizácie Ochrana dravcov na Slovensku Jozef Chavko, počet sokola rároha v Košickej kotline je kritický a je otázne, či sa tento druh podarí udržať. Za hlavný problém označil práve zánik biotopov, kde žili sysle pasienkové, ktoré boli ich hlavnou zložkou potravy.
„Zánik kolónií sysľov spôsobil zánik pasienkarstva – pravidelné spásanie, rozorávanie, chemizácia a možno aj choroby. V súčasnosti je vykonávaný projekt na záchranu. Budúcnosť posledných sysľov je veľmi neistá,“ doplnil Trojčák.
Podľa Chavka prešla Košická kotlina v priebehu dvoch generácii obrovskými zmenami. Tvrdí, že len málo z nich bolo pozitívnych. V prvom rade by podľa jeho slov bolo potrebné obnoviť vodný režim. „Veľkým nedostatkom je degradácia nelesnej drevnej vegetácie, predovšetkým by bolo treba myslieť na revitalizáciu vetrolamov, ktoré vo veľkej miere začínajú vysychať a rozpadajú sa. To do veľkej miere súvisí so zachovaním reprodukčných biotopov – hniezdisk dravcov,“ uviedol s tým, že tiež by bolo potrebné zlepšiť potravné možnosti, a to obnovením pasienkov a s tým súvisiaci možný návrat sysľa či chrčka do krajiny. „Tieto dva druhy sú kľúčové pre zlepšenie priaznivého stavu dravcov,“ spresnil.
Podľa Štátnej ochrany prírody SR – Regionálne centrum ochrany prírody Prešov sa v Košickej kotline prišlo na spôsob ako pomôcť sokolovi rárohovi, konkrétne inštalovaním hniezdnych búdok na vysokom vedení. „Rárohom sa vytvorili umelé hniezdiská a v súčasnosti ani jeden pár nehniezdi v prirodzenom hniezde. U orla kráľovského je to ochrana hniezdísk obmedzovaním činnosti v čase hniezdenia,“ vysvetlil Trojčák.
Zakázané činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv, sú uvedené vo vyhláške, ktorou sa vyhlásilo Chránené vtáčie územie. Podľa Chavka je však ochrana prírody – aj v Chránenom vtáčom území, akým je Košická kotlina, „v podstatnej miere len formálna“.