NIŽNÉ SLANÉ – Významnú industriálnu pamiatku sa podarilo zachrániť. Je ňou 11 metrov vysoká pec, huta Etelka, ktorú miestni obyvatelia posledné roky doslova rozoberali na kusy. Na rožňavskej pamätihodnosti momentálne prebieha séria pamiatkarských výskumov. Budovy v jej okolí na nešťastie nemajú takú svetlú perspektívu. Sú celkom zničené. Etelku mali rozkradnúť Rómovia, ktorých si vraj to krádež najímali.
Jedným z projektov, ktorému sa nezisková organizácia Barbora dlhodobo venuje je záchrana a obnova Vysokej pece v obci Nižná Slaná. Obyvatelia ju prezývajú aj železné srdce Gemera. Podľa mnohých patrí k najkrajším a najvyšším peciam na Slovensku. Je národnou kultúrnou pamiatkou a významným odkazom železiarskej výroby v strednej Európe. Pamiatka však musela dlhodobo odolávať skupinám obyvateľom, ktorí ju takmer celkom zničili. Na to v akom stave sa cenná huta momentálne nachádza sme sa pýtali predsedu správnej rady geoparku Malé Karpaty Jiřího Vitáloša.
Prebiehajú výskumy
„Aktuálne revitalizujeme areál. Samotná huta Etelka podlieha momentálne prácam ohľadne výskumu, ktoré sú predpísané pamiatkarmi. V decembri sme ukončili architektonický, teraz sme dostali dotáciu na statický a hydrogeologický výskum,“ prezradil pre zregiony.sk Jiří Vitáloš, ktorý sa venuje mineralógii, baníctvu a histórii. Pýtali sme sa aj na výšku dotácie od Ministerstva kultúry, ktorá mala byť podľa slov Vitáloša vo výške 5800 eur. Predseda geoparku dal do pozornosti aj to, že stále prebieha otvorená výzva obnov si svoj dom, z ktorej financie plánujú použiť na projektovú dokumentáciu pamiatky. Tento program Ministerstva kultúry je zameraný na podporu projektov systematického prístupu k ochrane národných kultúrnych pamiatok.
Jeden z prvých krokov, ktorý nezisková organizácia k revitalizácii pamiatky urobila je, že vyčistili areál od náletových drevín. „Teraz budeme kolaudovať novú budovu, ktorá bude slúžiť ako informačné centrum,“ ozrejmil Vitáloš s tým, že sa tam budú konať rôzne workshopy a podobné podujatia. „Chceme tam vybudovať aj dve miestnosti ako bytové jednotky, aby sa tam dalo aj prespať,“ uviedol. Podľa jeho slov momentálne hľadajú firmy, ktoré sa špecializujú na rekonštrukciu pamiatok.
Čo pamiatkari konkrétne na historickej peci skúmajú taktiež špecifikoval. „Skúmajú sa tam omietky, stav budovy, rozhodujú čo sa zachová, čo sa bude musieť vymeniť. Ten výskum predurčí akým spôsobom sa bude sanovať pamiatka,“ objasnil odborník Vitáloš, ktorý sa v projekte angažuje.
Miestni rozobrali pamiatku na súčiastky
Jiří Vitáloš prezradil aj ďalšie zaujímavé skutočnosti zo zákulisia osudu vzácnej huty. „Keď sme pamiatku získali všetky tie železné časti, ktoré boli súčasťou nielen tejto pamiatky, ale v podstate celého areálu sa pálili,“ priznal. „Jednu budovu, ktorá bola v lese úplne rozobrali od základov na tehly,“ povedal s tým, že nechce túto skupinu ľudí označovať, že oni sú na vine. „Keď som si získaval informácie, tak som sa dozvedel, že „bieli“ občania najímali rómske partie na to, aby rozoberali tieto budovy. Od nich následne vykupovali za smiešne peniaze staré tehly a železo,“ domnieva sa Vitáloš.
Rómovia to podľa neho robili najmä preto, že si ich niekto objednal a dostali za to zaplatené. “Nechcem ukazovať prstom, že Rómovia to urobili.“ Po prvom roku, čo na Gemeri predseda geoparku pôsobil volal políciu dvakrát denne. Teraz je už podľa neho situácia stabilizovaná. „Tak sa aj miestni naučili, že tam chodiť nemajú. Je to oplotené, máme tam dvoch zamestnancov, takže je to strážené a revitalizuje sa to postupne,“ doplnil.
Rozhovor s človekom, ktorý sa činní revitalizácii pamiatky sme ukončili tým, že v spolupráci s Technickou univerzitou v Košiciach plánujú ešte jednu dôležitú vec. „Pre Košický samosprávny kraj pripravujeme taký pilotný projekt, kde máme na výber štyri rôzne varianty, ktoré závisia od získaných financií.” Najlepší možný scenár je, že sa zrevitalizuje celá huta Etelka, ktorá bude slúžiť, ako interaktívne múzeum baníctva a hutníctva na Gemeri. “Zároveň by sme chceli vytvoriť program Andrássyovského centra. Jeho rod má na Gemri veľmi bohatú históriu,” uzavrel.
Kúsok histórie
Vysokú pec, dnes známu ako huta Etelka dal postaviť v roku 1867 gróf Emanuel Andrássy a symbolicky ju pomenoval po svojej matke. Huta „Etelka“ bola v prevádzke v čase najväčšieho rozmachu hutníctva a baníctva, v rokoch 1867 – 1907. Železiarsky gróf Emanuel Andrássy sa v šesťdesiatych rokoch 19. storočia významne pričinil o oživenie železiarskej výroby na Gemeri. Investícia do Etelky sa Andrássymu oplatila. Nová prevádzka produkovala surové železo, ktoré malo svoj odbyt v erárnych železiarňach pri Hronci. V peciach v Nižnej Slanej tavili železné rudy z ložísk Gampeľ (Goppel) a Ignác na území Gočova a Manó na území Nižnej Slanej. Tieto banské pracoviská sa v roku 1872 spojili úzkokoľajovou železnicou, po ktorej sa dopravovali rudy do pražiacich pecí a do vysokej pece Etelka.
V roku 1877 zmodernizoval Andrássy výrobu najmä výstavbou elektrárne, ktorá sa nachádzala v tesnej blízkosti samotnej Etelky. Vzhľadom na to, že išlo o výrobu elektrickej energie pre účely závodu a mnohé obce na Slovensku prišli do prvého kontaktu s elektrinou až o šesťdesiat i sedemdesiat rokov neskôr, ide o jasný príklad významu postavenia vtedajšieho Gemera a jeho baníckych i hutníckych aktivít.
Keď v roku 1907 ukončili prevádzku huty, už nepatrila Andrássyovcom, pretože Emanuelov syn Gejza Andrássy bane a huty v roku 1900 predal Rimamuránsko – Šalgotariánskej železorudnej účastinárskej spoločnosti. Vysoká pec Etelka mala výšku 11 metrov, objem 60 m3, pilierovú konštrukciu a otvorenú hruď. Na ohrev vzduchu slúžil liatinový ohrievač, vysokopecné dúchadlo bolo poháňané vodným kolesom.
V decembri roku 2014 sa pamiatku podarilo dostať pod správu Neziskovej organizácie Barbora. „Našou snahou je prinavrátiť Etelku do stavu z roku 1910 a zriadiť v jej priestoroch muzeálnu expozíciu, ktorá podporí rozvoj turizmu na Gemery,“ píše sa na stránke organizácie.