KOŠICE – Milovníci športu na Slovensku opäť smútia. Ich rady totiž navždy nečakane opustil športovec a tréner Milan Mišinský (†66). Do dejín basketbalu sa zapísal nielen ako aktívny a úspešný hráč, ale i nenahraditeľný tréner. Jeho zverenci sa z jeho odchodu ťažko spamätávajú.
Milan Mišinský bol dôležitou súčasťou rodinného klubu svojho syna Richarda RIM Basket Košice, v ktorom dlhé roky trénoval pred svojim odchodom na večnosť. Práve tento klub informoval o jeho úmrtí. “S veľkým smútkom v srdci oznamujeme, že dnes nás navždy opustil skvelý tréner a hlavne úžasný človek Milan Mišinský. Bol dlhé roky neoddeliteľnou súčasťou nášho klubu od úplného začiatku. Všetkým nám a basketbalovému svetu bude nesmierne chýbať,” uviedli s obrovským smútkom.
Predtým ako sa stal Milan trénerom, bol aktívnym hráčom. V roku 1975 sa aj on postaral o 1. miesto svojho tímu a získal titul Majster ČSR stredný škôl a zahral si tak na Majstrovstvách Európy stredných škôl. S VSŽ bol majster Československa v roku 1974, ako prvý klub z východu. Taktiež reprezentoval ČSSR na majstrovstvách Európy v roku 1976.
V rokoch 1977 – 1993 bol aktívnym hráčom 1. ligy mužov v Košiciach a Michalovciach. V rokoch 1994 – 2003 ako tréner vychoval basketbalistky – dievčatá Cassovia Košice, ktoré získali dvakrát 2.miesto na Majstrovstvách Slovenska. V rokoch 2004 – 2018 trénoval chlapcov Tydam Košice. Predtým než navždy odišiel, dlhé roky trénoval v RIM Basket Košice, v rodinnom klube svojho syna Richarda.
Smútia za ním aj jeho zverenci
Milan mal do života ešte plány, ktoré ale nestihol zrealizovať. “Nedávno som s Milanom debatil o plánoch v basketbale. A teraz táto nesmierne smutná správa, ktorá ma veľmi ranila na duš. Je mi veľmi smutno,” uviedol so zármutkom Jozef.
Jeho odchod na večnosť bol šokom pre jeho zverencov. “Je nám to veľmi ľúto a je to veľký šok. Ďakujeme za všetko Pán tréner a odpočívajte v pokoji,” uviedla jeho zverenkyňa Lucka. Mládež odchod svojho obľúbeného trénera prežívajú ťažko. “Je to veľká strata pre celý klub, ale hlavne pre vaše deti, ktoré ste trénoval. Dnes na vašu počesť si zahrali spolu. Chceli si Vás takto uctiť. Nechápu to, sú v šoku, smútia. Dali ste im veľa. Tak veľa ako ste mohli,” píše Ajka.
Zarmútený zostal aj Attila: “Je smutné a bolestivé stratiť kamaráta, skvelého človeka a trénera, ktorý mal takú silnú lásku k basketbalu. Jeho vášeň a oddanosť boli nezameniteľné a jeho prítomnosť je nenahraditeľná.”