Prečo sa rozhodol Roman ukončiť svoj život?
Tragický Romanov odchod nenechal chladných mnohých na Slovensku. Svoje názory a postrehy prezentuje aj reportér Rastislav Striško. “Pracujem na emocionálne najťažšom príbehu v mojej dlhoročnej práci reportéra. A tvrdím to práve teraz, po takmer 20 ročnej práci novinára, ktorý zažil veľmi veľa zlých, ťažkých a zložitých príbehov vás ľudí, o ktorých sa neustále, ako žurnalista, zaujímam,” začína svoju úvahu.
Reportérom veľmi otriasol ďalší záznam z Romanovej samovraždy, v ktorom svojim smejúcim sa spolužiakom, ktorí mu aj nadávali, kričal: “Mám vás rád.” Rastislav k tomu dodáva: “Roman sa cítil medzi spolužiakmi ako nikto.” Pre citlivosť udalosti sa TV JOJ rozhodla videozáznam nezverejniť. Na videu je podľa reportéra je vidieť, že situáciu dlhú dobu neriešil žiadny pedagóg a ani iná dospelá osoba.
Počas niekoľkých dní strávených v obci Parchovany si Rastislav utvoril vlastný obraz o živote nadaného a citlivého Romana. “Roman sa rozhodol ukončiť svoj život v prostredí školy, ktorú miloval. Nemilovali ho však jeho spolužiaci. Dievčatá, pre ktoré bol vo všetkom, čo ako dospievajúci chlapec urobil, nie dosť dobrý. Jeho spôsob aj miesto, kde spáchal samovraždu, to všetko je veľmi osobné. Je to zreteľne čitateľný odkaz emocionálne zničeného, zúfalého mladého chlapca Romana,” opisuje svoj pohľad na Romanove dôvody spáchania samovraždy.
Čo sa dialo pred Romanovou samovraždou?
Keďže je priamo v obci, kde sa nešťastná udalosť stala, dostávajú sa k nemu stále nové a nové informácie. V stredu 29. novembra 2023 sa dokonca dostal k informácii, že predtým ako Roman vyliezol na strechu školy, išiel do vedľajšej triedy k ôsmakom.
Tam im povedal, že ich mal rád a rozlúčil sa s nimi. Rovnaké slová povedal aj svojmu mladšiemu kamarátovi, ktorý bol z použitého minulého času prekvapený. “Som presvedčený o tom, že sa už v ten osudný deň cítil absolútne bez hodnoty, ktorú medzi spolužiakmi hľadal roky. Jeho plán nebol výsledkom skratového konania, ani afektu. Bol to jediný spôsob, akým vo svojej osamelosti a bezmocnosti dokázal všetkým povedať to, čo svojim spôsobom hovoril dlho. Vyjadril tak svoju bezvýchodiskovú situáciu do ktorej ho dostali vzťahy v škole, medzi spolužiakmi, pedagógmi,” konštatuje reportér.
Roman bol podľa jeho slov v kolektíve a škole osamelý. Nikto si nevšímal jeho problémy, až kým sa nerozhodol pre svoj čin, ktorý otriasol mnohými. “Škole dal všetko. Svoj talent, svoju inteligenciu, svoju kreativitu, cit aj lásku a nakoniec jej odovzdal svoj vlastný život. Tá škola, tie vzťahy, tolerancia a prehliadanie šikany, to všetko ho pohltilo a zničilo,” konštatuje reportér.
Svoju úvahu nad tragédiou, ktorú spôsobila šikana ukončuje dojímavými slovami. “Mohli sme mať z neho kvalitného človeka, vynikajúceho priateľa, nepochybne by bol skvelý otec. Nebude. Je to obraz komunity v ktorej takéto deti vyrastajú a snažia sa prežiť. Ustáť svoje miesto, svoj priestor. On to sám, bez pomoci, zvládnuť nedokázal. Nebol neviditeľný, bol len tým, ktorí ho mali vnímať a cítiť, lebo je to ich prácou, lebo spoločnosť im tú kompetenciu dala za úlohu, ľahostajný. A taký je príbeh Romana zo ZŠ v Parchovanoch,” píše Rastislav Striško.
Dráma okolo Romanovej smrti ale pokračuje, v deň jeho pohrebu (26.11.) sa strieľalo pred domov jednej z jeho spolužiačok. Policajti na mieste zaistili vystrelené nábojnice.
Zo zbrane strieľala Romanova mama. “V nedeľu po pohrebe nášho syna, keď už odišli aj hostia, tak som rozmýšľala, že som si práve pochovala jediného syna. Ja nie som žiaden kriminálnik ani nič také, ani by som nikomu neublížila. Ale bohužiaľ, urobila som strašnú hlúposť. A keďže už bola polnoc, všade ticho a vo mne ten smútok a tlak a to všetko – vzala som tú zbraň a postavila som sa pred ich dom. Nechcela som nikomu ublížiť, len do vzduchu som vystrelila, ani neviem koľko nábojov tam bolo. Nepekné slová som zakričala. Je to zbraň, ale je to plynová pištoľ so zatavenou hlavňou,” uviedla pre portál Noviny.sk.