Regióny Košice Top

KOŠIČANIA ŠALEJÚ! Nepríjemný premnožený hmyz lezie do bytov a štípe!

Obyvatelia Košíc majú v bytoch stovky bzdôch. Zdroj: Vrastakova Zuzana/FB

KOŠICE – Obyvatelia Košíc sú bezradní. Malé bzdochy, ktoré zväčša na sídliskách lezú do bytov, sa tento rok premnožili, takže ich majú Košičania v stovkách na žalúziách či balkónoch. Zapáchajú, iba keď ich rozpučíte. Čo je však horšie, mnohí z nich upozorňujú na to, že tieto malé potvory štípu.

Na sociálnej sieti sa začali vo veľkom množstve objavovať komentáre Košičanov, ktorí poukazujú na obrovský nárast drobného hmyzu v rôznych lokalitách mesta. Konkrétne ide o bzdochy Behavky brezovej, ktorá znepríjemňuje život pri bytových domoch v okolí briez.

“No ja bývam pri amfiku a na balkóne máme plno…” píše obyvateľka na sociálnej stránke mesta.

Zdroj: Vrastakova Zuzana/FB

„Aj my ich máme plno na zasklennnom balkóne, idú aj na vypraté svetle prádlo, stále musím vytriasť…na nervy s nimi,“ pripája sa ďalšia Košičanka.

„Bzdochy ako každý rok. Žiadna novinka. Tí čo majú v blízkosti brezy to dobre poznajú. Nepomôže nič…ani postreky niesu účinné,” píšu v komentároch.

„To je vraj bzdocha malá. Mam plné parapety z jednej strany bytu na Jazere, tak isto na chodbe. Nestíham čistiť,“ sťažuje sa ďalšia obyvateľka na sociálnej sieti.

Zdroj: Jolana Kell/FB

Problém so bzdochami nemajú len na sídliskách, ale aj v centre Košíc. „Dnes prechádzka hlavnou tak samé mušky, ktoré štípali, tiež sme sa čudovali. Bývame na juhu, ale tu nič,“ opisuje svoju skúsenosť mladá Košičanka.

Odborníčka doktorka Alica Kočišová, PhD. z Katedry epizootológie a parazitológie Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach však hovorí, že je vylúčené aby tento druh bzdochy ľudí poštípal.

„V súčasnosti bzdochy, ktoré znepríjemňujú život niektorým obyvateľom bytov na sídliskách alebo v rodinných domoch, sú bzdochy prvej generácie, ktoré sa na Slovensku vyskytujú v závislosti od druhu od júna do augusta. Je to nepríjemný hmyz pokiaľ nalietava do bytov, ale ľuďom nijako neškodí, ide o škodcov rastlín. Bzdochy ľudí neštípu! Je to skôr obťažujúci hmyz,“ upozorňuje doktorka Alica Kočišová. „Po pár dňoch sa bzdochy samé stiahnu a nalietavanie prestane. Neodporúčam začať s postrekmi.”

Pokiaľ by však išlo o druh bzdochy Corythucha ciliata je možné aj uštipnutie človeka. Tento druh je príbuzný ploštice. Väčšinou napádajú stromy, avšak v istých prípadoch aj človeka. Svojim bodákom dokážu prepichnúť ľudskú pokožku a sať krv.

Bzdochy sú rozšírené celosvetovo, vo svete je známych asi 30 000 druhov, v strednej Európe žije okolo 1 000 a na Slovensku okolo 800 druhov. Mnoho druhov bzdôch škodí na rastlinách tým, že cicajú šťavy, sú tiež prenášačmi rôznych vírusov rastlín. Mnohé teda patria medzi škodcov poľnohospodárskych a záhradných rastlín. Na druhej strane mnohé z nich sú veľmi užitočné, pretože požierajú vošky a roztoče. Niekedy premnoženie bzdôch súvisí práve s premnožením vošiek v záhradkárskych lokalitách. Dokonca sa niektoré bzdochy využívajú ako biologická ochrana pred voškami v ovocných sadoch.

V súvislosti s premnoženými bzdochami sme oslovili aj mesto Košice. Peter Sasák, hovorca Správy mestskej zelene v Košiciach, hovorí, že o chemickom postreku na tento otravný hmyz neuvažujú.

“Správe mestskej zelene v Košiciach o postreku proti tomuto škodcovi neuvažuje. Jednak je výskyt tohto škodcu sezónny a periodický, a zároveň predpokladáme, že efekt by bol rovnaký ako pri aplikácii postrekov proti bzdochám, ktorý viacero samospráv označilo za málo účinné. Po skúsenostiach z Košíc aj iných miest treba podotknúť, že po aplikovaní chemického postreku sa občania sťažovali, že sa im postrek dostal aj do bytov, keďže ten sa pre zaistenie účinnosti musí vykonávať z plošiny a na veľkých plochách. Musíme myslieť aj na to, že vždy ide o chemické prípravky, ktoré môžu škodiť zdraviu. Súhlasíme, že výskyt tohto hmyzu v blízkosti bytových domov môže ľuďom spôsobovať nepríjemnosti, ale napriek tomu chemické ošetrenie v rámci mesta neodporúčame. Chceme upozorniť, že prípadný chemický postrek ohrozí aj užitočné druhy hmyzu, drobné vtáctvo a môže sa dostať aj do ľudského organizmu,” odôvodnil Sasák.