Regióny Košice

Univerzitám HROZÍ KOLAPS: Bez tepla a svetla sa nezaobídeme! V hre je aj online výučba

Univerzity začiatkom akademického roka poukazujú na energetickú krízu. ZDROJ: archív zoznam.sk

KOŠICE – Enormný nárast cien za energie spôsobuje školám na východe Slovenska vážne, pre niektoré až existenčné problémy. Riaditelia sa boja, ako zvládnu tento školský rok. Používanie úsporných žiaroviek, či zníženie kúrenia už nestačí. Musia prejsť na drastickejšie opatrenia.

 

Košické univerzity majú dlhodobý problém s rozpočtom. Už niekoľko rokov bojujú o vyšší prídel financií zo strany štátu, no neúspešne. Teraz im situáciu o to viac skomplikoval extrémny nárast cien za energie. Niektorým hrozí dokonca kolaps.

„Enormný nárast cien energií nám spôsobuje veľmi vážne problémy, pretože rozpočty univerzít sú už niekoľko rokov zo strany štátu krátené, a tým pádom mimoriadne napäté,“ uviedla hovorkyňa Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF) v Košiciach, Zuzana Bobriková.

Kým v roku 2021 potrebovala univerzita na úhradu za zemný plyn 351 664 eur, v roku 2022 to bude už takmer 1,5 milióna eur a v roku 2023 vyše 2 milióny eur. Zvýšila sa aj cena elektrickej energie, a to na viac ako dvojnásobok oproti roku 2021.V roku 2021 univerzita uhradila niečo vyše 350 tisíc eur, v roku 2022 to bude už vyše 850 tisíc eur. Univerzita o tomto náraste informovala ministerstvo školstva, uskutočnili sa aj osobné rokovania.

Musia sa so situáciou vyrovnať

„So situáciou sa budeme musieť vyrovnať. Dlhodobo prijímame úsporné opatrenia, doteraz sa nám darilo získavať mimorozpočtové zdroje zo štrukturálnych fondov na znižovanie energetickej náročnosti budov. Bez tepla, svetla a elektriny sa ale nezaobídeme,“ vysvetľuje Bobriková.

Už počas leta sa začala diskusia k problematike energetickej nezávislosti univerzity, resp. k jej zníženiu. Do úvahy by pripadalo inštalovanie peletovacieho zariadenia a pretransformovanie systému kúrenia na pelety, ako aj inštalácia fotovoltaiky. Takáto zmena si ale vyžiada investíciu do technickej realizácie.

Chcú prejsť na pelety

„Realizácia zmeny časti vykurovania na pelety vrátane vlastnej peletovačky sa hýbe v sumách okolo pol milióna eur, pričom univerzita má surovinu, ktorú je možné peletovať (hnoj, seno, slama z podstielky). Inštaláciou fotovoltaiky plánuje ušetriť finančné prostriedky za elektrickú energiu (minimálne vo výške 25 %), avšak proces je zložitý a dlhodobý a finančne sa hýbe na úrovni 300 tisíc eur. Aktuálne sú obe akcie v príprave,“ dodáva.

Univerzita bude prijímať ďalšie úsporné opatrenia vo všetkých svojich objektoch. O ich forme a rozsahu bude diskutovať so všetkými zainteresovanými – zamestnancami i študentmi hneď od začiatku nového akademického roka. „Predpokladáme, že každý bude musieť zniesť istú formu diskomfortu, no opatrenia nenarušia kvalitu a rozsah výučby ani služieb pre verejnosť,“ uzatvára hovorkyňa UVLF.

UPJŠ zvažuje online výučbu

Existenčné problémy zo zvýšenia cien za energie majú aj na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. Väčšina z nich sa vťahuje na oblasť vedy a výskumu.

„Ak má univerzita napĺňať svoje základné poslanie, nemôže obmedziť svoje činnosti v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu. Kvalitné vzdelávanie opierajúce sa o medzinárodne akceptovaný výskum vyžaduje neustály kontakt s infraštruktúrou univerzity. Drvivá väčšina špičkovej infraštruktúry vyžaduje nonstop prevádzku, dočasné vypnutie môže byť sprevádzané jej znehodnotením,“ uviedla hovorkyňa UPJŠ, Laura Hoľanová.

Pokiaľ im štát nepomôže, budú musieť opäť prejsť na online výučbu. „Samozrejme, že skúsenosti s online vzdelávaním budeme naďalej využívať ako doplnkovú formu vzdelávania, ale chceme sa vyhnúť nahrádzaniu výučby v online priestore z energetických dôvodov,“ vysvetľuje.

Regulujú kúrenie, menia klasické žiarovky

Súčasťou dlhodobých opatrení sú plány a realizácia zateplenia jednotlivých budov, regulácia vykurovania či optimalizácia spotreby elektrickej energie – postupnou výmenou klasických žiaroviek za úsporné svietidlá. “Univerzita má vypracovaný taktiež dlhodobý plán na obnovu vozového parku, ktorého cieľom je postupne nahradiť autá s klasickými spaľovacími motormi za elektro autá a autá s hybridným pohonom,” dodáva Hoľanová.