Regióny Košice Top

Košická tepláreň rokuje o vykurovaní mesta z geotermálneho zdroja pri Ďurkove

Zdroj: TASR / Milan Kapusta

KOŠICE – Využitie geotermálnej energie na vykurovanie mesta Košice sa opäť stalo aktuálnou témou. O možnostiach spoločného projektu v tomto smere intenzívne rokujú košická tepláreň a spoločnosť Geoterm Košice, ktorá je vlastníkom geotermálnych vrtov v lokalite Ďurkov. TASR to potvrdili obe spoločnosti.

 

Pre úspech projektu bude potrebné podľa Geotermu vybudovať približne 20 kilometrov teplovodu so zakončením v Teplárni Košice (TEKO), významnou investíciou bude aj vybudovanie ďalších hĺbkových vrtov. Otázkou je tak spôsob financovania, podľa predpokladov by sa na to mali využiť eurofondy.

“Prístup manažmentu Teplárne Košice pri rokovaniach určite môžeme označiť ako veľmi pragmatický. Veríme, že v krátkej dobe budeme môcť detaily spoločného projektu Geotermu Košice a TEKO predstaviť verejnosti. Po rokoch, keď tento projekt vlastne spal, teraz vidíme obrovskú šancu priviesť bezuhlíkové ekologické teplo obyvateľom Košíc,” uviedol predseda predstavenstva Geoterm Košice Roland Karkó.

Geotermálna zóna ležiaca neďaleko krajského mesta medzi obcami Ďurkov, Svinica, Olšovany a Bidovce je jedna z najlepších na Slovensku. Tri prieskumné vrty tam vyhĺbili ešte v rokoch 1998 a 1999. Teplota vody v hĺbke okolo 3000 metrov dosahuje na ústí vrtov 135 stupňov Celzia. Dosiaľ však tento zdroj ostal nevyužitý.

Podľa generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva TEKO Milana Habána obe strany konkretizujú východiská budúcej spolupráce. “Aktuálne prebiehajú intenzívne rokovania smerujúce k finalizácii tejto problematiky najmä z pohľadu zdrojov financovania a negociácie zmluvnej dokumentácie so spoločnosťou SPP Infrastructure. Projekt geoterm je v súlade so strategickým zámerom TEKO ukončiť uhoľnú prevádzku do konca roka 2023. Uvedomujeme si nespochybniteľný ekologický prínos takéhoto projektu, avšak jeho realizáciu podmieňujeme podporou centrálneho zásobovania teplom a súčasne nezvyšovaním ceny tepla občanovi,” skonštatoval Habán.

Geoterm Košice je držiteľ prieskumného územia v danej oblasti. Najväčším akcionárom tejto spoločnosti s podielom takmer 96 % je akciová spoločnosť SPP Infrastructure, ktorú vlastní štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP) a energetická skupina EPH. Podľa pôvodne ohlásených zámerov mala ešte v roku 2011 v lokalite Ďurkov vzniknúť geotermálna elektráreň s výkonom 3,5 MW, v druhej fáze malo dôjsť cez výstavbu teplovodu k vykurovaniu košických domácností. Okolité obce v nadväznosti na to plánovali druhotné využitie energie na termálne kúpaliská s rozvojom turizmu a služieb, na skleníkové hospodárstvo či chov rýb. SPP neskôr dôvodil, že výška garantovanej výkupnej ceny elektriny z geotermálneho zdroja nezabezpečovala návratnosť investície formou výroby elektriny.

S výstavbou geotermálnej elektrárne sa v aktuálnom projekte zatiaľ nepočíta. “Po mnohých analýzach sa ukazuje práve podpora centrálneho zásobovania tepla v druhom najväčšom slovenskom meste ako najefektívnejšie využitie tohto unikátneho prírodného energetického zdroja,” uviedol Karkó.

Ministerstvo hospodárstva (MH) SR deklaruje, že má záujem o čo najväčšie využívanie takejto formy energie. “V schválenom Integrovanom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 – 2030 je navrhovaný významný rozvoj geotermálnej energie, pričom tento rozvoj sa predpokladá najmä vďaka zabezpečeniu vykurovania Košíc z geotermálnej energie. Potenciál geotermálnej energie v okolí Košíc pre výrobu tepla prispeje významnou mierou k plneniu cieľov Slovenska pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie v oblasti vykurovania,” uviedla pre TASR hovorkyňa rezortu Katarína Matejková. Ministerstvo podľa nej v spolupráci s relevantnými aktérmi hľadá možnosti podpory projektu z fondov EÚ.

Takýto projekt by privítal aj primátor Košíc Jaroslav Polaček s tým, že hlavnou výhodou pre Košičanov by bolo ekologickejšie teplo. “Zároveň by v blízkosti mohli vzniknúť prevádzky ďalších firiem napojených na tento zdroj tepla a vznikli by tak nové pracovné miesta,” uviedol Polaček vlani v júni na stretnutí s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS). Minister a vicepremiér pre ekonomiku vtedy zo svojej pozície prisľúbil podporu reálneho oživenia projektu.