Zo Strážskeho bude hladová dolina
Najväčšie obavy z krachu známej chemičky má primátor mesta Strážske Vladimír Dunajčák. „My o problém priamo, čo sa týka prepúšťania nevieme. V prípade, že tam dôjde ku katastrofickému scenáru, tak sa to dotkne aj obce. Pre nás sú príjmy z ich daní štvrtina rozpočtu,“ prehlásil pre zregiony.sk s tým, že celkovú sumu rozpočtu mesta nechcel špecifikovať.
„Katastrofický scenár je taký, že pokiaľ nevyriešia problémy s odpadovou vodou alebo nepredajú fabriku, tak nám nebudú môcť platiť príjmy z daní lebo nebudú mať z čoho a budeme sa musieť zariadiť nepopulárne,“ uviedol primátor s tým, že v takom prípade zvolá zastupiteľstvo. Zasiahnuté budú podľa jeho slov všetky zložky mesta. Vyslovil aj obavy z toho, že bude musieť prepustiť vlastných ľudí z mestského úradu.
„Všetci chceme žiť v zdravom životnom prostredí, ale keď sa to tu zatvorí, tak tu vznikne ďalšia hladová dolina.“
Príčiny zastavenia prevádzky fabriky vidí podobne ako Machnič v tom, že Slovenská inšpekcia životného prostredia zastavila potrubie odpadových vôd do Poše. Chemko podľa tvrdení nášho zdroja momentálne vyváža odpadové vody až do čističky odpadových vôd v Michalovciach a odtiaľ ďalej do Novák. Tento postup podľa našich zistení stojí chemičku mesačne až 100 tisíc eur.
Za všetko môže odkalisko?
Do obce Poša, vzdialenej len 8 kilometrov továreň dlhé roky nelegálne chrlila nebezpečné látky prostredníctvom odkaliska. „Trvalo nám dlhé mesiace, kým sme dosiahli, že Poša bola naozaj uzavretá a prestali sa tam chrliť jedovaté látky,“ priznal pri nedávnej sanácií od nebezpečných PCB látok v Strážskom minister životného prostredia Ján Budaj.
Poša bola odkaliskom vody z bývalých závodov a hoci, sa “odpojila od rúry”, kontaminácia ostala. Starosta obce sa k situácii pre zregiony.sk vtedy odmietol vyjadriť a odkázal nás na starostku susednej obce. Minister životného prostredia naznačil, že v kauze Poša mali figurovať aj niektorí zástupcovia z jeho rezortu. „Úradníci z tohto kraja, ktorí zastupovali náš rezort, ignorovali naše nariadenia a nesplnili si kontrolné úlohy, s niektorými sme sa preto museli rozísť,“ priblížil Budaj.
Hlavný štátny vodoochranný dozor začal kontroly v subjekte spoločnosti Chemko-Strážske vykonávať ešte v júni 2020. Inšpektori počas nich zistili, že povolenie na vypúšťanie odpadových vôd do povrchového recipientu stratilo platnosť na konci roka 2018. Prevádzkovateľovi odkaliska preto nariadili povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zisteného nedostatku. Prevádzkovateľ závery z kontroly napadol žalobou, ktorú Krajský súd zamietol.
„Som rád, že súdy potvrdili naše závery. Je to aj uznanie pre vysoko kvalitnú prácu inšpekcie. Vážim si to o to viac, že ide o náročný a dlhotrvajúci prípad, keď sme dokonca museli čeliť rôznym formám zastrašovania. Je naozaj nevyhnutné, aby si prevádzkovatelia zariadení znečisťujúcich životné prostredie uvedomili, že SIŽP nebude tolerovať porušovanie environmentálnej legislatívy,“ povedal krátko po rozsudku pre média Generálny riaditeľ Slovenskej inšpekcie životného prostredia Ján Jenčo.
Spoločnosti Chemko-Strážske sme sa už v minulosti pýtali na okolnosti utajovaného predaja, ale aj dôvod pozastavenia výroby. Ani vtedy, ani dnes nám z podniku na naše otázky nik nereagoval. Na telefónne číslo uvedené na stránke spoločnosti sme sa tiež pokúšali niekoľkokrát dovolať, no telefón nikto nezodvihol.